Ľudia netúžia potom, aby ich niekto kŕmil odpadom, ale kvalitnou a udržateľnou stravou. Veľkokapacitná živočíšna produkcia je zatiaľ postačujúcou pre svetové obyvateľstvo, no z dlhodobého hľadiska predstavuje vážne následky na životné prostredie. Prečo je jedlý hmyz udržateľnejšou alternatívou, ktorou by sme mohli uživiť narastajúcu svetovú populáciu a neohrozovali planétu?
Podľa mnohých odhadov má do roku 2050 obývať planétu viac ako 9 miliárd obyvateľstva. Už to naznačuje, že z dlhodobého hľadiska sa zvyšovanie produkcie potravín veľmi negatívne odzrkadlí na kvalite vzduchu, pôdy, vody a na vplyve emisií skleníkových plynov. Aké konkrétne ekologické problémy a ich dôsledky nám hrozia?
Odlesňovanie a nároky na ornú pôdu
Živočíšna produkcia si pre správny vývoj a výživu jednoducho vyžaduje hektáre poľnohospodárskej a čistej ornej pôdy. Je to možné ilustrovať na príklade Amazónie, kde už dnes pastviny a kŕmne plodiny pokrývajú viac ako 70 % pôvodne zalesnených plôch.
Určite si sami viete odpovedať, či je udržateľnejším riešením spotrebovať na 1 kg hovädzieho mäsa 200 m2 ornej pôdy alebo na 1 kg jedlého hmyzu (cvrček) len 15 m2? Taktiež si jedlý hmyz vyžaduje o 40 – 80 % menej krmiva na 1kg hmotnosti.
Pozor! Výskyt kŕmnych plodín na ornej pôde súvisí ďalej so závlahou a hnojením. Pri druhom spomínanom sa však do pôdy dostáva nielen výživa, ale aj toxíny. Dochádza tak ku kontaminácii vôd a zvýšeným emisiám skleníkových plynov.
Limitované zdroje pitnej vody a skleníkové plyny
Pitná voda je pre živočíšnu produkciu nevyhnutná, ale konkrétne ide až o 70 % jej aktuálneho svetového objemu. Ak si predstavíte, že na 1 kg hovädzieho mäsa sa spotrebuje 30 000 l vody, pričom na 1 kg jedlého hmyzu ide o cca. 3 l, tak presne viete, komu patrí prívlastok udržateľný!