Možno povedať, že jedlý hmyz prináša také nutričné, ekonomické a environmentálne kvality, až je lepší než hovädzie alebo bravčové mäso? Pri rôznych komparáciách zisťujeme, že jedlý hmyz si už na celospoločenskej úrovni vyslúžil prívlastky ako ideálna, udržateľná, resp. potravina budúcnosti. V tomto článku vám prinášame nielen fakty, ale aj dôvody, pre ktoré sa oplatí dôverovať práve jedlému hmyzu na tanieri.
Ekologické a ekonomické faktory
Svetová populácia neustále narastá, v dôsledku čoho je nevyhnutné zvyšovať produkciu potravín. Približne o 30 rokov by sme sa mali dostať na dvojnásobnú úroveň, čo sa týka dopytu po mäse a iných potravinách. Pre planétu už len táto skutočnosť nie je z dlhodobého hľadiska udržateľná.
Treba si uvedomiť, že súčasná živočíšna výroba, tak to nie je len hotové jedlo na tanieri alebo mrazené v obchodoch, ale sa za tým skrýva omnoho viac. Potrebuje priestor na chov s čím sa spája aj pravidelná údržba, zásoby krmiva a vody. Živočíšna výroba dnes zodpovedá približne za 14 % emisií skleníkových plynov, pričom max. 70 % ide o celosvetové emisie amoniaku. Pre porovnanie – jedlý hmyz vyprodukuje o 2500 (a viac) g menej skleníkových plynov na každý ďalší kg prírastku než dobytok. Pri jedlom hmyze je aj nižšie riziko prenášania infekčných ochorení než u týchto cicavcov.
Ďalšou otázkou je, koľko jedlý hmyz spotrebuje, aby sme si ho mohli vychutnať na tanieri. Približne na jedno kg vystačí 1,5 – 2 kg krmiva, ale konzumovateľných je až 80 – 90 % objemu. Na kg dobytku neraz spotrebujeme 8 kg a viac, no jedlých je len 30 – 40 %. A o spotrebe vody už nech radšej ani nie je reč… Rozdiely sú 10 000 násobné, čo sa týka chovu 1 kg dobytka a jedlého hmyzu.
Hmyz nie je ani tak náročný na čas, vyniká rýchlymi reprodukčnými schopnosťami a do štádia konzumovateľného sa dostáva max. po 2 mesiacoch. V prípade dobytka sa to prepočítava na 1 rok a viac. Jedlý hmyz nemá zvýšené nároky na priestor, nespôsobuje hluk ani silný zápach, a tak je radosť chovať ho pri obydliach.
Nutričné faktory
Existuje približne 1800 druhov jedlého hmyzu, no rozdiel v nutričných kvalitách spočíva aj v tom, akou stravou bol kŕmený a či konzumovateľný v štádiu larvy, kukly alebo ako dospelý jedinec. Veľmi zovšeobecnene by sme mohli povedať, že jedlý hmyz obsahuje 4-násobne viac proteínov, má lepší obsah aminokyselín, minerálov, vitamínov než dobytok. Takisto nás neohrozuje nezdravým cholesterolom. Pri tukoch neraz predbieha tučné bravčové mäso. Avšak hmyz nás obohacuje o nenasýtené mastné kyseliny, ktoré nachádzame aj pri konzumácii zdravých rybích produktov.
V sušine bežne dosahuje napr. múčny červ cca. 17 % tuku, čo je porovnateľné s hovädzou sviečkovou.
Zaujímavé sú aj hodnoty vitamínov a minerálnych látok. Pre mnohých možno až nepredstaviteľné, že u dospelého cvrčka je na 100 g porcie takmer 5-krát väčší obsah železa než v hovädzom alebo v bravčovom mäse a približne 20-krát viac vápnika. Pri rovnakej porcii (100 g) obsahuje cvrček 3 mg vitamínu C, zatiaľ čo u dobytka sú hodnoty minimálne, takmer nulové.
Na základe týchto kritérií sa nám jedlý hmyz osvedčuje ako udržateľná, ekonomicky výhodná a zdravá potravina v porovnaní s navonok silnejším súperom, dobytkom!