Jedlý hmyz sa pomaly ale isto dostáva aj na stoly v západnej Európe. S hmyzími produktami sa dnes môžete stretnúť napríklad v Nemecku, Holandsku, Belgicku ale taktiež vo Fínsku či Nórsku. Najväčšia zastúpenie na európskom jedálničku má pritom cvrček domáci (Acheta domesticus), larvy múčiara obyčajného (Tenebrio molitor) a potemníka peruánskeho (Zophobas morio).
Nie je asi náhoda, že medzi európske krajiny, kde má jedlý hmyz a jeho produkty najvýraznejšie zastúpenie patria najmä vyspelé štáty.
Prečo sa vlastne hmyz dostáva na naše stoly?
Konzumácia hmyzu je v Ázii, Afrike a Južnej Amerike na dennom poriadku a tvorí hlavnú či vedľajšiu zložku rôznych pokrmov. Na svete sa totiž nachádza cez 2000 druhov jedlého hmyzu. Najvýznamnejšie skupiny tvoria kobylky, červy, húsenice, chrobáky alebo tiež termity či trebárs včely.
Zaujímavé je, že pre dve miliardy ľudí je hmyz bežnou súčasťou stravy. Podľa taxonomického zaradenia v živočíšnej ríši je trieda hmyz najpočetnejšou skupinou zvierat na planéte a tvorí až 80% všetkých druhov. Používaním hmyzu ako potraviny sa zaoberá entomofágia.
Európa a Severná Amerika, našli v entomofágií príležitosť až v posledných rokoch. V európskych krajinách sa zatiaľ hmyz na dennej báze nekonzumuje, ale jeho obľuba rýchlo rastie. Na trhu sa dajú zohnať tyčinky, cerálie, cestoviny, chipsy, múky aj rôzne ochutené formy celého hmyzu. Hmyz sa začína zaraďovať medzi potraviny budúcnosti, pričom hlavným dôvodom sú jeho nutričné a environmentálne benefity.
Chov hmyzu je vo veľa ohľadoch ekologickejší ako chov iných hospodárskych zvierat.
S rastúcou krivkou populácie rastie i počet zvierat chovaných na produkciu potravín. Na chov dobytka sa aktuálne využíva až 70% všetkej poľnohospodárskej pôdy. Konvenčný chov hospodárskych zvierat spôsobuje ďalšiu záťaž pre prírodu a má významný vplyv na ekológiu. Vzniká pri ňom tiež veľa vedľajších produktov, respektíve odpadov. Živočíšna produkcia prináša veľké nároky na už tak limitované zdroje ako sú pôda, krmivo, voda a energia. Prispieva tiež k degradácii pôdy, odlesňovaniu a celkovo k vzniku emisií. Hmyz so svojimi nárokmi na chov vytvára podstatne menej emisií a amoniaku. Zároveň má nižšiu spotrebu krmiva, vody a životného priestoru. Životný cyklus hmyzu umožňuje chovať veľké množstvo jedincov na relatívne malej ploche.
Hmyz ako alternatíva ku konvenčnému chovu? Okrem vplyvu na životné prostredie je hmyz vysoko cenený aj ako samotná potravina. Vysoká nutričná hodnota je daná najmä obsahom proteínov a tukov. Z niektorých výskumov navyše vyplýva aj ich vysoká stráviteľnosť, podľa všetkého porovnateľná s vaječným proteínom. Čo sa týka minerálnych látok a vitamínov, je hmyz bohatý na vitamíny skupiny B, železo a zinok. Nutričné aspekty sú teda jedny z najvýznamnejších benefitov.