Pre rozvoj udržateľného poľnohospodárstva je nevyhnutné prijímať opatrenia na znižovanie znečistenia ovzdušia. V živočíšnej výrobe sú hlavným zdrojom toxických látok CO2, N2O, H2S, CO a veľa ďalších zápachových plynov. Z globálneho hľadiska emisie stále rastú, a preto sa postupne prijímajú modernizačné programy na ich eliminovanie. Tieto opatrenia, žiaľ, neprebiehajú zo dňa na deň – uviesť ich do praxe je veľmi náročné a nákladné. Vyžaduje si to investície, modernizáciu prostredia a lepšiu technickú vybavenosť.
Všeobecne o zdrojoch emisií
V živočíšnej výrobe stojí za výrazným nárastom emisií najmä hovädzí dobytok. Je za tým úplne všetko, čo súvisí a ďalej ovplyvňuje možnosti chovu. O emisnej zaťaženosti možno hovoriť napr. pri využívaní pôdy, resp. pri rozširovaní priestoru na chov dobytka. Viaceré štúdie poukazujú na to, že pri vyradení emisne náročných potravín zo stravy, by už len produkcia (osobná) CO2 klesla o viac ako 25%.
Hovädzí dobytok ako najväčší producent emisií v rámci živočíšnej výroby sa vyznačuje veľmi špecifickými tráviacimi procesmi. Požiera trávu a iné rastliny – na to je žalúdok „vybavený“ mikrobiálnym obsahom pre črevné trávenie a neskorší rozklad exkrementov. Týmto biologickým procesom vzniká najmä metán. Celkovú situáciu dosť ovplyvňujú aj ďalšie silné skleníkové plyny, ako napr. oxid uhličitý (CO2). Z veľkej časti sa na tom podieľa priemyselná činnosť, ale nie je to jediný faktor.
Dôležitými zdrojmi emisií okrem biologického trávenia a vylučovania sú spôsoby zabezpečovania a udržiavania hnojísk, siláží, krmív a v neposlednom rade aj kafilérií.
CO2 a jeho vplyv v regulovaní globálnej klímy
Ide o skleníkový plyn, ktorý je produkovaný najmä ľudskou činnosťou. Zároveň ho vytvárajú a následne pohlcujú organizmy a rastliny ako súčasť prirodzeného kolobehu uhlíka. V poľnohospodárstve sú za produkciou CO2 pôdne a mikrobiálne respiračné procesy.
Pozor! Množstvo CO2 v ovzduší stále rastie, pričom maximum dosiahlo zatiaľ v roku 2010 (vzrástlo o viac ako 45 % ).
Silnou stránkou CO2 je jeho životnosť. Síce jeho značnú časť rozpúšťajú oceány, trvá to stovky rokov. Iné, pomalšie prírodné procesy majú na jeho rozklad dopad až po tisícoch rokoch. Aktuálne CO2 tvorí viac ako 60 % skleníkových plynov.
Chov jedlého hmyzu ako udržateľnejšie a ekologickejšie riešenie
Toto tvrdenie možno demonštrovať už len na príklade – porovnaní chovu kráv a jedlého hmyzu. Pre kvalitu životného prostredia je oveľa väčšou záťažou poskytnúť priestor na chov, kŕmenie a na pastviny pre potreby hovädzieho dobytka ako u jedlého hmyzu. Jeho životný cyklus je výrazne kratší, teda vyprodukuje zanedbateľné množstvo skleníkových plynov oproti „veľkému dobytku“.
Nie je náročný na energiu – na termoregulačné procesy pre bežné fungovanie organizmu. Pri chove jedlého hmyzu vieme využiť aj bežný kuchynský odpad a nevznikajú ani zvýšené priestorové nároky. Jedlý hmyz sa chová vo veľkých skupinách na malých priestoroch, hmyzích farmách.